Už roky pomáhajú mačičkám v Bystrici a okolí. ROZHOVOR s predsedníčkou Bystrickej Mačačárne
Ako dobrovoľníci sa rozhodli starať o nemé tvory, ktoré nemajú domov. Koľko mačičiek už „využilo“ služby Bystrickej Mačačárne a ako im môžu pomôcť ľudia? Aj to prezradila predsedníčka tohto občianskeho združenia v rozhovore...
Bystričanka Barbora Šingerová mala už ako dieťa rada zvieratá. Podľa vlastných slov vždy snívala o práci v útulku pre psov, o vlastnom útulku, že zmení svet. No realita je iná, oveľa zložitejšia a náročnejšia. Skladá sa z dennej drobnej a náročnej roboty a tie ideály sú časom vzdialenejšie… Miesto psov nakoniec skončila pri mačkách. Spolu s kolegyňami z OZ Bystrická Mačačáreň sa snažia niečo zlepšovať a meniť, aj keď, ako sama priznáva, výsledky vidia veľmi pomaly.
Čo vás priviedlo k práci v OZ Bystrická Mačaráreň?
Ľudia nás predtým poznali ako združenie Mačky Zvolen, ktoré dievčatá založili už v roku 2014, no nakoľko sa udiali organizačné a personálne zmeny, od roku 2017 sa toto OZ dá považovať za čisto bystrické a tomu zodpovedá aj neskoršia zmena názvu na Bystrickú Mačačáreň v roku 2018. Združeniu predsedám od roku 2017. K združeniu som sa roky predtým dostala ako dobrovoľník a dočaskár, no časom sa veci usadili inak.
Čomu všetkému sa v rámci svojej činnosti venujete?
Naše priority sú kastrácie a adopcie. Chceme nastaviť fungujúci kastračný program, ktorý nebude stáť na pár ľuďoch a financiách od darcov. Želáme si, aby sa kastrácie voľne sa pohybujúcich mačiek stali normálnou vecou pre ich majiteľov. Bez toho sa totiž nepohneme ďalej a situácia s túlavými či vyhodenými zvieratami zostane nezmenená, útulky plné. Snažíme sa v ľuďoch prebudiť zodpovednosť za svoje okolie a skúsiť ich presvedčiť, že postarať sa o “mačku dvorovú”, aj keď si ju možno sami nezadovážili, nie je tak náročné. Snažíme sa komunikovať aj s mestom Banská Bystrica a plánujeme ďalšie, širšie aktivity. Zatiaľ sa už niekoľko rokov uchádzame o finančnú podporu od Komisie životného prostredia a našťastie ju aj dostávame. Minulý rok to bolo 4000 eur, čo je skvelé, ale je to len dopomoc. Keď máme “silný” mesiac, naše faktúry sa šplhajú k sumám 3000 – 4000 eur. Mesačne.
Čo všetko to ešte obnáša?
Pri každej odchytenej mačke a jej plánovanej kastrácii sú však potrebné aj iné kroky – toto vedie k našim ďalším aktivitám. Pre mačku nie je život na ulici ľahký, hlavne v mestách. Veľká časť z nich nie je plachá a schopná, ale prítulná a vystrašená. Ide o zvieratá vyhodené, nechcené, týrané. Pri silnej plachej mačke je postup jednoduchý, ošetrenie, kastrácia, pár dní rekonvalescencia, odparazitovanie a označená sa vracia do svojho prostredia (znakom je zastrihnuté V-éčko v ušnici). Pri mačiatkach, prítulných zvieratách či chorých, nie je ich návrat na miesto možný, lebo by neprežili. Preto sme vytvorili našu Mačačáreň, akýsi depozit, kde už vyliečené, kastrované, vakcinované mačky čakajú na svoje nové rodiny. Máme ešte druhý, liečebný depozit, kde trávia čas choré zvieratá, prípadne kde sa zotavujú po zákrokoch (kastrácie, amputácie, zlomeniny končatín či sánky, vnútorné poranenia ako výsledok kopancov atď). S týmto sa spája ďalšia aktivita – propagácia. Hľadáme našim zverencom domovy a do ich odchodu (niekto už čaká vyše 2 rokov) sa o nich snažíme kvalitne a s láskou starať. Informácie o nich a o nás môžu ľudia vidieť na webe či facebooku.
Vzdelávať aj nejako ľudí?
Snažíme sa písať články, edukačné materiály a plagáty o dôležitosti kastrácií, návody ako pomôcť mačkám prežiť zimu a vyrobiť im búdky, každoročne vyrábame nejaké materiály na predaj – našou hrdosťou je kalendár, ktorý si každý rok drží svojich fanúšikov. Je to naša výroba, naše fotky, náš nápad a väčšina sumy ide na chod OZ. Ďalej máme na predaj produkty z rady Dobrý skutok – smaltované hrnčeky, tričká, mikiny, tašky, kabelky, pršiplášte a iné. Týmto chceme motivovať aj bežných ľudí, že každé slušné OZ si pomoc zaslúži a môžu nás podporiť napríklad aj kúpou niečoho z týchto vecí. Ďalej organizujeme stretnutia a akcie. Bohužiaľ, kvôli nárastu roboty už nemáme toľko času a energie, ale naše „klasiky“ si nenecháme ujsť. Aj tento rok bude Vianočné mecheche, kde môžu ľudia doniesť dary či financie a priamo sa aj s nami zoznámiť. Ak budú mačičky v dobrej nálade a kondícii, môžu ísť návštevy aj k nim. Tento rok to vychádza na 7. decembra 2019 od 10:00 do 15:00 na ambulancii MVDr. Magica na Družstevnej 12. Bude stromček, kapustnica, rôzne jedlá a dobrá nálada. Srdečne vás pozývame.
Dá sa za tie roky spočítať, koľko mačičiek už „využilo“ služby vášho OZ?
Určite. Vedieme si prísnu evidenciu, čiže vieme ku každej prijatej mačke nájsť aj podrobné informácie. Okrem toho sa snažíme podať pomocnú ruku aj ľudom, ktorí mačku sami nájdu, chcú jej pomôcť, ale potrebujú možno iba „naštartovať“. Pomôžeme s prvým veterinárnym ošetrením, núdzovo požičiame veci potrebne k mačičke, vysvetlíme opateru, kŕmenie a ďalšie veci. Ak mačku nemôžeme prevziať, pomáhame s hľadaním domova. Vždy nájdeme cestu, len musí byť záujem na oboch stranách. Bohužiaľ, máme svoj priestorový strop. Čiže plus k našim počtom sú to ešte aj takéto mačky, ktoré dajme tomu z úvodu financujeme. Napríklad v roku 2018 sme pomohli 307 mačkám (kastrácie, adopcie, liečba…), tento rok sme uzatvárali číslo koncom októbra a boli sme pri počte 337. Odvtedy sme prijali ďalšie zvieratá, čiže finálne číslo koncom roka bude vyššie. Na to, že nás je pár, máme 2dve malé miestnosti a peniažky zháňame ako sa dá, som na naše združenie veľmi hrdá a kolegyniam vďačná.
Evidujete nejako pohyb voľne žijúcich mačiek v Bystrici? V ktorých lokalitách je ich najviac?
Nerobíme hromadné kastračné akcie, kde vykastrujeme naraz stovky zvierat, ale kastrujeme celoročne. Čiže nejak približne máme zmapované, kde sa aká kolónia pohybuje. Nemáme podrobný prehlaď o celom meste, ale sú miesta, ktoré sú nechválne známe. Obľúbene miesto na vyhadzovanie mačiek je napr. Zvolenská cesto, celkovo takéto priemyselné zóny a firmy. Dotyčný asi predpokladá, že sú tam ľudia, postarajú sa. No opak je pravdou. Kolónie mačiek sú na záhradkách v každej časti mesta – tiež obľúbené odkladisko nechcených, kde to často riešia streľbou po mačkách či trávením. Kolónie sú na Fončorde, v Sásovej, v Radvani sa kadečo objaví, mnoho príjmov sme mali z centra mesta. Tam sú reštaurácie, kaviarne. Ľudia mačky prikrmujú, poskytnú im možnosť prežiť. To je dôležitá a nutná pomoc a nazvime to krok A. No chýba krok B, kastrácia. Tieto dve veci musia ísť ruka v ruke, aby počas roka z dvoch mačiek nevznikla kolónia a problém. Potom budeme mať na uliciach silné a spokojné mačky a nie potkany. Keď v zahraničí vedia urobiť mačkám domčeky, vykastrovať ich a pomáhať im prežiť medzi ľuďmi, prečo to nevieme my? Stále považujeme mačku za škodnú a stále sa držíme starých povier. Mačka je spoločenský tvor, ktorý má aj veľký spoločenský úžitok. Ešte môžeme spomenúť napríklad Horné Pršany či Šálkovú, miesta, odkiaľ prichádzali zvieratá vždy vo veľmi zlom stave, s brokmi v tele …čo to o nás vypovedá? Ďalšie miesto, Donovaly. Momentálne sa na centrálnom parkovisku nachádza cca 13 mačiek, z toho deväť mačiat. Boli tam vyhodené obyvateľmi z iných miest ale aj zo samotných Donovalov. Zimu prežijú len ťažko, my sa snažíme pomáhať krmivom, ošetrením, kastráciami, ale nedokážeme prijať všetky vyhodené chúďatá. Je to výsledok tvrdošijného odmietania kastrácií zo strany niektorých obyvateľov aj keď dostali ponuku, že to všetko zariadime za nich. Zoznam lokalít a miest vieme dopĺňať dlho, myslím, že čitatelia si obraz vytvorili.
Táto práca určite prináša aj príbehy so šťastným koncom. Napadajú vám nejaké?
Máme za sebou toľko príbehov, že v prvej chvíľke som ani nevedela odpovedať. Každá vydarená adopcia je šťastný koniec. Dôležité pri plánovaní nového domáceho miláčika je vopred si to dobre premyslieť. Rozmyslieť si ako trávim čas, aký som, čo od zvieraťa chcem a čo mu viem poskytnúť. Keď sa už rozhodnem pre mačku, nevyberám podľa farby kožucha či dĺžky srsti. My pri adopciách máme najradšej osobný kontakt. Najlepšie je človeka vidieť. V depozite medzi mačkami vidíme, aký je a často od nás odchádza s inou mačkou, akú si pôvodne vybral. Iné pasuje k starším ľuďom, iné k deťom. Pointa nie je zbaviť sa mačky za každú cenu, ale správne ju umiestniť a dosiahnuť ten spomínaný šťastný koniec. Ja osobne rada spomínam ma malého chlapca, myslím že mal Aspergerov syndróm. Priznám sa, že v úvode som nebola nadšená že by sme mali dať mačku niekomu s takýmto typom problému, ale bolo to z mojej strany hlúpe. Hneď pri prvom stretnutí som videla, že chlapec je úžasný a vďaka bohu sme aj našli správnu mačku. Našli v sebe kamarátov, mačka má skvelý domov a chlapec svoj kožúšok na hladkanie, čo mu pomáha sa upokojiť a lepšie zvládať život. A o tom to je, zviera je spoločník, kamarát, člen rodiny. Veľa mačiek sa adoptovalo do zahraničia, aj vo dvojici. Veľa išlo k deťom, pre ktoré to bol splnený sen a skutočne vzorne sa starajú. Veríme, že so zvieraťom z nich budú rásť iba dobrí a citliví ľudia. Mnoho išlo k osamoteným dôchodcom, kde nahrádzajú to, čo im chýba. Šťastne konce pre nás sú aj vyliečené zvieratá. Keď k nám prišli v zlom stave a nevyzeralo to s nimi ružovo, keď sa na nich vykašľal svet a často to aj oni vzdali. A keď po námahe a čase vidíme spokojné a silné zviera. Máme mnoho šťastných koncov a verím, že ešte ich len veľa bude.
A čo tie smutné?
Smutné sú hlavne tie, kde nedokážeme pomôcť. Áno, choroba môže postihnúť každé zviera a vonku na ulici je to ešte o niečo pravdepodobnejšie. Ale nesmie sa stávať, že ľudia vidia trpiace zviera a nekonajú. Že ho prekračujú a ignorujú. Toto sú naše smutne konce. Keď nám donesú zviera na prahu smrti a potom sa dozvedáme, že pred panelákom trpelo týždne. Je to pre nás nešťastie, lebo vidíme smútok v očiach toho zvieraťa, bolesť a trápenie, sklamanie. Väčšinou sme smutní z konania ľudí, nikdy nie zo zvierat. Tie sú len odrazom doby a okolia. Najčerstvejší smutný príbeh bol utrápený starý slepý kocúr, ktorý ani len umrieť nevládal. Muselo ho zo zeme zdvihnúť 12-ročné dieťa. Pomohlo mu, vzalo ho domov a na druhý deň donieslo k nám. Bohužiaľ, mohli sme už len ukončiť jeho trápenie, čo však pre neho bolo vykúpením… Smutné konce sú, keď u nás zviera príliš dlho čaká bez záujmu, prestane dúfať a zlomí sa. Už nie je prítulné, prestáva veriť človeku, čo mu zásadne znižuje šance na adopciu. Aj keď vo svojom domove by sa zmenil za pár dní v prítulné a vďačné stvorenie. Smutné pre nás je, keď na nás kričia ľudia do telefónu, lebo nevieme prijať zviera. Chápeme, že väčšina nevie rozdiel medzi občianskym združením a útulkom, predpokladajú, že sme povinní prevziať zviera keď to oni požadujú. Sme dobrovoľníci, čiže všetko, čo robíme, je len na našich pleciach a možnostiach. Keď priestor nemáme, tak nemáme. Ale to iste platí aj pre oficiálne útulky, tiež majú strop. Čiže komunikácia s ľuďmi býva často najťažšia a najsmutnejšia stránka nasej činnosti. Urážajú nás, vysmievajú sa nám, vydierajú nás a my vieme, že často keď naozaj nezasiahneme, zviera umrie bez pomoci. A s tým sa nejak učíme žiť. Je to taká smutno šťastná aktivita, berie si to z nás veľmi veľa ale tie úspešne príbehy to kompenzujú.
Keby chcel niekto cez vás pomôcť mačičkám, akými spôsobmi je to možné?
Určite veľmi oceníme každý druh pomoci, ale najviac nám momentálne treba financie na zaplatenie veterinárnych nákladov. Sme v dlžobe cca 4 000 eur, čo je veľa a nedá nám to spať. Riešili sme veľmi veľa zvierat. Účet máme transparentný, prísne účtovníctvo, čiže netreba sa báť. Svoj príspevok na účte uvidíte a vidíte aj ako peniaze využívame. Prosíme aj o 2%, pomáhajú nám prežiť. Všetky potrebné údaje aj číslo účtu nájdete na webe. Potrebujeme krmivo, no vieme si kúpiť veľké balenia a hlavne to, čo našim mačkám chutí a neškodí. Čiže zase sa vraciame k financiám… Potrebujeme deky, pelechy, prepravky, čistiace prostriedky. Používame špeciálnu dezinfekciu, Virkon S alebo F10. Sú to drahé záležitosti ale na naše účely nutné. Okrem toho určite uvítame akúkoľvek formu sponzoringu, spolupráce, pomoc s propagáciou… Mediálny priestor je drahý a na to peniaze vyčleniť zatiaľ nezvládneme. Čiže veľmi ďakujeme aj za tento rozhovor, ceníme si to. Hmotné dary je možné priniesť osobne, po dohode. Kontaktné údaje sú tiež na webe. Adresu ani otváracie hodiny nemáme zverejnené, lebo všetko funguje na dohode a možnostiach, ako sa vieme uvoľniť z práce. Všetkým vopred ďakujeme, teraz hlavne za peniažky.
Koľko mačičiek máte aktuálne v opatere?
Aktuálne (aj dlhodobo) sa hýbeme okolo počtu 70 – 80. Presné číslo je zbytočné písať, zajtra to môže byť inak. Máme širokú paletu zverencov. Od mini mačiatok až po staršie „korytnačky“. Máme ich niekoľko, čo u nás skutočne trpia, lebo nemajú svoj pokoj a priestor a naozaj súrne by chceli zakotviť v novej rodine. Máme akčnejšie „tornáda“, pokojné „slimáky“. Máme mačičky s diagnózou, ktorá nie je obmedzujúca, ale aj tak asi nedostanú šancu. Čakajú u nás dve micky s leukémiou, dve mačiatka s oslabenou imunitou, jeden kocúrik so šmatlavými nôžkami, ale zato superobrovským srdiečkom, šialene vystrašený kocúrik v klietke, nedôverčivé ryšavé duo, máme krásneho veľkého ryšavého kocúra, ktorý sa bojí mačiek a bude žiť v klietke, ak sa na neho nik neozve. Na našej web stránke nie sú všetci, ale snažíme sa čo najskôr doplniť ich príbehy, aby sa dostali k svojmu rodinnému vianočnému stromčeku. Len sa treba ozvať a nájdeme pre každého to pravé orechové. A ako bonbónik čakajú štyri mini mačiatka na adopciu – „Vianočné pečivo“ Kokoska, Šuhajda, Vianočka a Medovníček. Urobte na záver roka dobrý skutok.
Chováte aj vy nejaké zvieratká?
Veruže, aká by to bola mačacia žena bez mačiek. :D Doma máme dvoch nemeckých ovčiakov, Nikeš adoptovaný zo Psa v núdzi a mladá fenka Dorotka s papiermi z chovnej stanice. Táto banda stráži dvor. A v interiéri držia stráž mačky Mica a Pupučína, ktorú ako mačiatko pristúpil kôň. Plus dočasne opatrujeme spomínané micky s leukémiou, Elišku a Decko. No z priestorového hľadiska to nie je ideál, nakoľko sa občas parádne poklbčia. Preto dúfam vo vianočný zázrak aj v tomto prípade.
Mačičky z Bystrickej Mačačárne, ktoré hľadajú nový domov, nájdete aj v priloženej fotogalérii!
Foto: OZ Bystrická Mačačáreň a Lenka Sebínová
