Vyše 40 rokov zasvätil drevarine, až sa rozhodol odísť do penzie: ROZHOVOR s Jozefom Hazlingerom
Viac ako 40 rokov zasvätil strednej drevárskej škole vo Zvolene a to nielen ako učiteľ. Takmer štvrťstoročie celú školu viedol ako riaditeľ. Reč je o Jozefovi Hazlingerovi, ktorý je už od začiatku tohto roka na dôchodku. Pohodlne sa usaďte a začítajte sa do nášho spoločného rozhovoru.
Boli začiatky vašej kariéry ťažké? Čo tréma a podarilo sa vám ju prekonať rýchlo, alebo trému máva aj tak ostrieľaný učiteľ ako ste vy?
Trému pozná určite každý začínajúci učiteľ, najrýchlejšie ju prekoná vtedy, keď sa dobre pripraví na vyučovaciu hodinu. Dnes je to už trochu iné i keď určité napätie pred vystúpením cítim. Je to viac o zodpovednosti vystúpením presvedčiť.
Prečo ste sa rozhodol pre síce krásne, no zrejme čoraz ťažšie povolanie učiteľa?
Na základnej škole v Kokave nad Rimavicou sme mali vynikajúcich učiteľov. Už vtedy sme mali v škole odborné učebne, v ktorých sme sa učili jednotlivé predmety. Pedagógovia boli uznávané autority. Bol som športovec, tak som najviac obdivoval učiteľa telesnej výchovy. Možno práve preto, som sa už na základnej škole rozhodol stať sa učiteľom.
Pochádzate z pedagogickej rodiny?
Nie, ale v našej rodine mal učiteľ vždy pravdu.
Vo vašich šľapajách sa vydal aj váš syn, viedli ste ho k tomu od malička?
Atmosféra v rodine vždy ovplyvňuje rozhodovanie detí . O škole som sa nikdy nevyjadroval negatívne. Aj v minulosti sa remeslo dedilo z otca na syna. Rodič častokrát chce, aby jeho dieťa pokračovalo v tom, čo on začal.
Vo Zvolene ste známy najmä ako riaditeľ Strednej odbornej drevárskej školy. Túto funkciu ste zastávali od roku 1990. Pamätáte si ešte na vaše začiatky? Dá sa porovnať vedenie školy vtedy a teraz?
Bolo to obdobie veľkých zmien v spoločnosti aj v škole. Riaditelia škôl boli volení kolektívom zamestnancov. Vznikla úplne nová organizačná štruktúra školy. Hlavným cieľom bola premena tradičnej školy na modernú, to však platí dodnes. Od roku 1993 sme začali vyučovať novokoncipované odbory: spracúvanie dreva, technické a informatické služby a odbor umeleckého zamerania, konštrukcia a tvorba nábytku. Bolo to obdobie legislatívnych zmien a nových názorov, ktorým sme sa museli prispôsobovať. Dnes sa tempo vďaka internetu veľmi zrýchlilo. Trh však nevyriešil sieť stredných škôl. Pri hodnotení škôl často krát rozhoduje viac kvantita ako kvalita. V tomto období sa však rozbehlo mnoho projektov, ktoré pomôžu hlavne odbornému školstvu.
Škola prešla pod vašim vedením viacerými zmenami, jednou z najdôležitejších je určite spojenie bývalého učilišťa s priemyslovkou… Prečo došlo k tomuto kroku?
Reálny pokles populačnej krivky spôsobil pokles žiakov v odborných školách. Významný podiel na tom malo aj normatívne financovanie. Poklesol záujem žiakov základných škôl o rozvoj zručností. To boli hlavné dôvody, prečo sa školy spojili. Počet žiakov vzrástol na 592. Žiaľ do piatich rokov z hore uvedených dôvodov klesol počet žiakov na 368. Preto sme začali vyučovať aj nedrevárske odbory ako mechanik počítačových sietí a odbor ochrana osôb a majetku pred požiarom. Dnes sme jediná drevárska škola v Banskobystrickom kraji.
Učili ste v závere vašej kariéry ešte aj niektoré predmety, alebo ste sa venovali už iba vedeniu školy?
Na drevárskej škole som pôsobil viac ako 40 rokov, z toho takmer 25 rokov ako riaditeľ školy. Vzhľadom k veku som sa rozhodol nekandidovať na funkciu riaditeľa školy. Od 1.1.2015 som na dôchodku. A či mi škola bude chýbať? Odpoveď je áno, bude.
Dajú sa porovnať žiaci povedzme pred 20. rokmi a teraz, v čom je rozdiel?
Sú to vždy žiaci našej školy, ktorí majú úžasnú hodnotu – je to ich mladosť. Učiteľ im ponúka múdrosť. Mladí a múdri však môžu byť len oni. Rozdiel medzi nimi spočíva v tom, že pred 20 rokmi sme robili ich výber a dnes robíme nábor. Aj vtedy aj teraz ich škola a prax potrebuje. Najväčší rozdiel je však v manuálnych zručnostiach.
A ako je to s autoritou? Majú súčasní študenti menej rešpektu, ako tomu bolo voľakedy?
Autoritu si buduje každý človek sám. Je to dlhodobý proces . Súčasná populácia žiakov uznáva autority čoraz menej. Žiak sa zmenil omnoho viac ako učiteľ. Žiaľ, zo spoločnosti sa vytratili všeľudské hodnoty, ohrozené sú aj niektoré tradície v duchu, ktorých má učiteľ realizovať výchovu mladej generácie. Niekedy my učitelia máme pocit, ako keby sme v školách platili daň za slobodu a demokraciu.
Dá sa povedať, že svoj život ste zasvätili drevárskej škole, čím vám učarovalo práve toto odvetvie?
Som absolventom FTVŠ UK v Bratislave aprobácia telesná výchova a biológia. Mám vzťah k prírode. S drevom sa stretáva človek od kolísky až po hrob. Drevo má nenahraditeľnú krásu a funkciu. Dnes viem, že som sa rozhodol správne, teda byť učiteľom na drevárskej škole. Čím dlhšie som v nej pôsobil, tým boli moje korene vzťahu k drevarine hlbšie.
Čo podľa vás ako skúseného riaditeľa by sa malo zmeniť v školstve k lepšiemu? Sú potrebné aj nejaké reformy? Kde vidíte najväčšie nedostatky v slovenskom školstve?
Určite je to financovanie v školstve. Štát nemôže hazardovať a financovať študijné odbory, ktorých absolventi nenachádzajú uplatnenie v praxi. Nevyhnutné preto, je urobiť poriadok v sieti stredných škôl. Ďalej je potrebné podporiť reformy na rozvoj stredného odborného školstva. Upraviť plány výkonov pre gymnáziá a súkromné školy. Zlepšiť sociálne postavenie učiteľa. Presvedčiť mladú generáciu, že učiť sa oplatí.
Ste aj na verejnosti uznávaným človekom. Ako si získa podľa vás človek tento status?
Uznanie človeka by malo byť úmerné dĺžke jeho života. Ťažké je robiť sebareflexiu. Povolanie, ktoré som si zvolil som mal veľmi rád. Mám rád ľudí, hlavne mladých ľudí, ktorí nás starších omladzujú. Za všetkým je veľa rokov poctivej práce v kolektíve schopných ľudí.
Stane sa vám, že aj po čase vás spoznávajú na ulici vaši bývalí študenti, pozastavia sa pri vás a prehodia pár slov?
Stáva sa mi to často. Pre učiteľa je to možnosť spätnej väzby. Niekedy som prekvapený, ako si absolvent dobre pamätá. Niekedy stačí pozdrav a pekný úsmev.
Prezraďte nám aj vaše záľuby, aj keď najväčším koníčkom je zrejme aj vaše povolanie. Viem, že ste boli niekedy vášnivým záhradkárom. Je tomu tak aj v dnešnej dobe?
Dnes som chalupár, ktorý má rád prírodu a šport. Na chalupu a rodinu sa dnes najviac teším.
V redakcii sme vyspovedali aj ďalšieho známeho zvolenského pedagóga – Jaroslava Grajciara. Celý rozhovor nájdete TU.