KOMENTÁR ŠÉFREDAKTORA: Mesto pre ľudí, nie autá
Množstvo ľudí už zistilo, aké úžasné výhody i zážitky poskytuje jazda na bicykli. Dokáže šetriť čas, nervy v zápchach, peniaze... a v neposlednom rade bojovať aj proti kilám navyše. Je len dobré, že časť Zvolenčanov si to uvedomuje tiež.
Jazda na dvoch kolesách vo svete, ale aj na Slovensku, zažíva veľký návrat. To, čo sa ešte pred pár rokmi bralo ako akýsi prejav vyšinutosti, sa stáva čoraz väčším hitom. Preč sú už tak časy, keď chlapíka či tínedžerku šliapajúcu na vozovke do pedálov považovali poniektorí za dajakú socku. Ľudia jednoducho už zistili, že mať auto je pre mnohých zbytočné. A vlastniť ho len pre to, aby ho vlastnili a takto si utvrdzovali svoj sociálny status pred susedmi, je aj márnomyseľné. Navyše, márnomyseľnosť zvyčajne aj niečo stojí. Ak zo seba dokázali strhnúť tento závoj nevedomosti, prišli na to, že ich štvorkolesový tátoš im slúži skôr na ozdobu ako na praktické účely (lebo časti vodičov často áno). Veľmi rýchlo tak presedlali práve na tátoša, ktorý ma o dve kolesá menej. V posledných rokoch k tomu pomohla aj ekonomická kríza.
Ľady sa pohli
Čoraz viac mojich známych práve takýmto prerodom prechádza i vo Zvolene. Aj keď rozhodne nepatria medzi nízku vrstvu, na autá doslova začali kašľať. Zistili totiž, že oni ich vlastne nepotrebujú. Podobne som na tom i ja. Nikdy som nevlastnil ani len vodičák, za to bicykle už tri. A som spokojný. Zvolen totiž ponúka ideálne podmienky na jazdu – nie sú tu žiadne veľké kopčiská a tak človek jazdí zväčša po rovine a veľa sa nenamaká. Z mojich dlhoročných skúseností viem, že vždy sa dostanem od dverí svojho príbytku až do samotného cieľa – čo na aute často nehrozí. A takto šetrím čas, posilňujem zdravie, mám pravidelný pohyb a fitness na čerstvom vzduchu úplne zadarmo. Cestovanie ma nič nestojí, a tak náklady na ozaj kvalitný bicykel (na ktorom je jazdiť pôžitok) sa mi vrátili za necelé dva roky.
Iný druh (ne)spokojnosti je však u mnohých spojený s tým, v akom stave je v meste pod Pustým hradom infraštruktúra pre priaznivcov nemotorizovanej dopravy. Práve tento bod nie je šumafuk pre žiadneho milovníka aktívnej dopravy. Tu sa však v posledných mesiacoch začali našťastie diať veci, ktoré rozhodne stoja za pozornosť. Ľady sa pohli a v tomto smere rokmi zaspaté mesto začalo vyhŕňať rukávy v otázke dopravy aj pre inú časť obyvateľstva, než sú motoristi. Treba si totiž uvedomiť, že nie iba vodiči, ale aj cyklisti platia dane, žijú tu, pracujú, trávia voľný čas. A v neposlednom rade volia. Vo vyspelejších krajinách už dávno prišli na to, že mesto nemá byť primárne navrhované pre autá, ale pre ľudí. Takto sa ho môže podariť oživiť a spraviť z neho dobre fungujúci, živý organizmus. Navyše, každý jeden bicykel v uliciach, znamená o jedno auto na prepchatých cestách menej. Experimenty v podobe fotiek z našich námestí, pri ktorých sa vedľa seba postavili vozidlá a cyklisti, hovoria jasnou rečou.
Mestské sci-fi
Takéto ponímanie mesta je tu však aj „vďaka“ nízkej osvete a skúsenostiam ľudí pre časť obyvateľstva, žiaľ, stále čosi ako sci-fi. Najmä šoféri si neuvedomujú, že pokiaľ sa v meste nezačne podporovať aj cyklodoprava, tak v konečnom dôsledku prehráme všetci. A najmä oni – strácajúci nervy na prepchatých cestách či autobusoch MHD (čo by bolo vo Zvolene už teraz samo o sebe na osobitnú kapitolu).
Preto treba privítať odvahu aj časti mestských úradníkov, ktorí sú podpísaní za prvými projektmi cyklistickej infraštruktúry v našom meste. Za krátky čas vo Zvolene vzniklo hneď niekoľko trás (i keď žiaľ nezriedka s chybami) pre milovníkov dvoch kolies, ktoré im už teraz uľahčujú pohyb po meste. Je obdobie, keď prichádza nové zastupiteľstvo aj nová hlava mesta. Poslanci i primátorka by si preto mali pri výkone svojho mandátu uvedomovať a dbať na to, že mesto je tu pre všetkých. Nie iba pre motoristov, ale aj pre chodcov či cyklistov. V tomto smere bude určite zaujímavé pozerať sa napríklad na vytváranie dopravnej komisie, jej zloženie a činnosť.
Cykloguľa
Ľuďom často stačí dať vhodné podmienky a efekt obrazne povedané snehovej gule príde sám. Dobrá infraštruktúra priláka cyklistov a takýto pohľad a zážitok pomôže prelomiť bariéry i strach u ďalších ľudí. Guľa sa valí a naberá toho na seba čoraz viac. Dobrou ukážkou je čerstvý príklad Rodinnej cestičky popri Hrone na Sliač.
Práve tam je krásne vidno, ako dokáže novinka v prospech obyvateľstva oživiť priestor a ľudí lákať k aktívnemu pohybu na sviežom vzduchu. Ešte ani len nebola nová cyklotrasa oficiálne v prevádzke a už ňou non-stop obidvoma smermi po vlastných prúdili mamičky s deťmi, zaľúbenci, postaršie páry, ale aj cyklisti či korčuliari. Priestor ožil ľuďmi tak, ako už dávno nie. A to podotýkam v neskorom jesennom počasí. Čo pri Hrone asi nastane na jar?
Ľudia jednoducho na mieste, kde to roky vyzeralo ako uprostred výberového tankodrómu, dostali podmienky, aké si v 21. storočí zaslúžia. Pre mnohých nebolo prekvapením, že to tam okamžite začalo žiť, pulzovať. Sú to mestskí poslanci, úradníci a aj nová primátorka, ktorí musia nabrať odvahu a vytýčiť si ako dôležitý bod, zasadiť sa aj o takého ponímanie mesta a dopravy v ňom. A myslieť na všetky rôznorodé skupiny obavateľstva – teda i na cyklistov. Ak si tieto aspekty života nezačneme uvedomovať včas, môžeme poľahky skončiť podobne ako môj bývalý sused. Ten bol na sídlisku známy tým, že ešte aj smeti chodil vysýpať na aute.
Marcel Mojžiš, šéfredaktor mediálnej siete Dnes 24