Originálny nápad starostky: Vďaka brezovým metlám nezostanú ľudia bez práce, ako to funguje?

Ľubica Kuková, starostka dedinky Badaň v banskoštiavnickom okrese, prišla minulú zimu s nezvyčajným nápadom. Pre aktivačných pracovníkov nemala počas chladných mesiacov žiadnu prácu, a tak sa im rozhodla nejakú vymyslieť. ,,Bolo mi ľúto nechať tých ľudí v zime doma. Tak som rozmýšľala čo im dať robiť, aby nemuseli ísť na úrad práce," hovorí starostka. A tak sa začali v Badani vyrábať brezové metly, presne tak ako voľakedy.

Dopyt stúpol

To, že brezová metla je stále dobrým pomocníkom, a nielen zábavkou na zabitie času, ukázala tohtoročná zima. O výrobky aktivačných pracovníkov v obci začal stúpať záujem. Niekoľko kusov sa ešte minulý rok dostalo aj do blízkych predajní, či na družstvá. V lete o ne záujem nebol. ,,Nebol až taký veľký odbyt. Teraz zrazu prišla jeseň a už mi volali z obchodu aj z jedného družstva, že si objednávajú po desať kusov," podotkla Kuková.

A tak vo výrobe pokračujú aj v súčasnosti. Výroba metiel nie je podľa starostky o zárobku ale skôr o tom, že sa obec zviditeľní a pomôžu tak miestnym udržať prácu.

Technika starého otca

Na výrobu dohliada Dušan Vajda, ktorý pracovníkov aj zaučil. ,,Naučil ma to starý otec, keď som bol ešte chlapec. Tu u nás na Honte, v našom okolí, sa robili metly týmto štýlom. Robili sa ešte jedny, ale to boli také panskejšie metly. Boli široké, rozdeľovali sa v spodnej časti na troje," vysvetlil Vajda.

Minimálne náklady

Celá metla je vyrobená ručne. Keďže sa usilovali znížiť náklady na ich výrobu na minimum, ručne robené a nie kupované sú aj násady. ,,Robíme ich z liesky, tej je tu dosť. Lieskové drevo sa napíli, navypiľuje v dĺžkach a potom sa vyberá z toho približne metrová palica," vysvetlil s tým, že najlepšie je, keď sa ešte za čerstva ošúpe z kôry a prispôsobí sa obojručným nožom na stolárskom stolci.

Hlavná časť metly je z brezového prútia. To zbierajú aj v tomto čase. „Teraz je dobré počasie na prútie. Keď opadne lístie, tak sa musí pozbierať a zbiera sa do prvého pučania,“ dodala starostka. Asi 80-centimetrové prúty sa dávajú do menších zväzkov, ktoré sú zakrútené. „Zakrúca sa kvôli tomu, aby nebolo také strapaté a aj aby tá metla nielen vyzerala ale v skutočnosti bola hustejšia,“ podotkol Vajda. Zväzky sa napokon spoja drôtom a vytvoria hlavnú časť metly, ktorú nasadia na násadu.

S brezovými metlami sa výrobcovia úspešne uchádzali aj o udelenie značky „Regionálny produkt Hont“ v rámci výzvy, ktorú vyhlásila Miestna akčná skupina (MAS) Zlatá cesta. Udelenie značky prinesie výrobcovi propagáciu doma i mimo hraníc Hontu, spoluprácu s inými regiónmi v rámci Slovenska či účasť na významných akciách v kraji a v rámci celej SR.