Zaručene na vás doľahne nostalgia: Hry, ktoré ste sa kedysi v Lučenci hrávali možno aj vy
Dnes si už deti bez počítačových hier, herných konzol, či mobilov, život ani nevedia predstaviť. Tí skôr narodení takéto technické vymoženosti nepoznali, napriek tomu, sa nikdy nenudili.
Dnešná generácia detí vám, síce, bez problémov stiahne najnovšiu mobilnú aplikáciu, skákať gumu, či hrať na ulici vybíjanú, ju, však, uvidíte ťažko. Hry, ktoré deťom za socializmu spríjemňovali voľné chvíle už dávno vyšli z módy, no tí skôr narodení na ne do dnes spomínajú s veľkou nostalgiou.
Bicyklový tuning
Chlapci dnes, tak, ako v minulosti, radi sadnú na bicykel. Tie dnešné už majú rôzne odľahčenia, úpravy a moderné prvky. Aj kedysi si chlapci potrpeli rôzne vychytávky a pretekali sa v nápadoch. „Do zadného kolesa bicykla sme si dávali rapkáče. Rýchlo sa dali zhotoviť z kelímku na jahodovú dreň. Bol to otrasný zvuk, ale komu to hrkotalo najhlasnejšie bol najlepší,“ spomína s úsmevom Miro a zároveň dodáva: „Pochybujem, že by si niečo také dnešné dieťa dalo na bicykel, ale pre nás to bola zábava.“
Obľúbené boli aj rôzne bicyklové preteky. Najlepšie také, v ktorých išlo takmer o život. Rozbité kolená znamenali statočnosť, ktorú ešte doma odmenili pár fackami. „S kamarátmi sme vymýšľali rôzne kaskadérske kúsky, v bani sme sa spúšťali dole kopcom a stále sme si vymýšľali náročnejšie finty, bez držania volantu, s nohami na sedadle a podobne, samozrejme, keďže to bola cesta, po ktorej tatry vyvážali štrk, nebola určená na také jazdy, takže sa to zvyčajne skončilo rozbitými lakťami a kolenami. Žiadne chrániče sme nemali, ale to nás neodradilo. Dokonca ani to, keď som za zakrvavené kolená, roztrhnuté nohavice a osmičku na kolese od otca dostal pár faciek,“ spomína na veselé a nebezpečné detstvo Julo.
Nenahraditeľná guma a motúz
Dievčatá v tomto období dávali prednosť trochu bezpečnejšej zábave ako chlapci. Ktorá nemala vo vrecku gumu na skákanie, tá bola úplne „out“, ako by povedali dnešní tínedžeri. Dievčatá sa pretekali, ktorá zdolá vyššie položenú prekážku. „Samozrejmosťou bola guma, bez tej sa neobišla ani jedna prestávka v škole. Dala sa skákať v triede, na chodbe, na chodníku, hocikde. No ja som mala najradšej motúz, alebo priadzu z maminho štrikovania. Konce sme zviazali do jedného celku a ten sme si namotali na prsty, druhá musela motúz z prstov prebrať a vytvárali sa pri tom rôzne obrazce,“ vysvetľuje Dana.
Fantázii sa medze nekládli
V tom období nebolo moderné a ani možné, vlastniť kopu hračiek. S rôznymi spoločenskými hrami, či stavebnicami, prišli do kontaktu deti najmä v škole. Chlapci zbožňovali Merkur, či stolný futbal, dievčatá Kolobúčik hop, či Gorálkovú abecedu. No väčšinou si vymýšľali hry samé deti. „Nepamätám sa, že by sme sa niekedy nudili. Keď nás zunovali bicykle, nakreslili sme na cestu tri čiary a už sme hrali vybíjanú, alebo sme na preliezkach vymýšľali rôzne akrobatické kúsky, lozili po stromoch, alebo sme sa hrali s tým, čo bolo po ruke,“ hovorí Jana.
„Bežne sme v triede na laviciach hrali ping-pong s knihami, obľúbený bol aj futbal s papučou, hod do smetného koša čímkoľvek. Nápady nám nikdy nedošli a pri tej oduševnenej zábave sa nám občas podarilo aj čosi vyviesť. Rozbité okno, padnuté umývadlo a podobne. Dnes decká cez prestávku hľadia do mobilov, už sa ani nevedia rozprávať,“ domnieva sa Milan.
Predchodcovia Nerf, aj BEYBLADE
Dnes za vychytávky, akými sú nerf, či beyblade, zaplatíte v obchode nehorázne sumy, kedysi si s výrobou hračiek poradili aj deti samé. „Strieľali sme radi, ako každý chlapec, ale pištole v hračkárstvach tuším ani nemali. Každý chalan mal gumapušku, ktorú si sám vyrobil. Strieľali sme z nich klincami, zohnutými drôtmi, alebo nejakými bobuľami, čo sme našli pri ceste. Kamene boli tiež obľúbené, ale tie väčšinou skončili niekde v okne a doma bol potom výprask,“ zaspomínal Fedor.
„Vyrobili sme si takú hračku z drevenej cievky, na ktorej boli namotané nite. Dali sme tam gumičku a keď sme to vystrelili, tak sa to točilo, komu sa točila najdlhšie a pozrážala ostatné, ten vyhral,“ hovorí o predchodcovi beyblade Norbi.
A čo vy? Aké hry ste najradšej hrávali? Spomínate si ešte na najobľúbenejšiu zábavu svojho detstva? Napíšte nám o tom na pavlovicova@global24.sk
Mohlo by vás zaujímať:
Aké autá brázdili lučenské cesty za socíku? Neboli to len škody a lady, na tomto jazdili papaláši
Foto: ilustračné