Sane si obľúbili celé generácie: Ernest Hemingway sa na nich vybláznil aj cez leto
Pred vybudovaním železnice a rozvojom automobilizmu patrili sane a vozy k základným prostriedkom osobnej dopravy.
Zimné obdobie je spojené takmer vždy so snehovou nádielkou. Cestárom sneh síce komplikuje život, ale malých nezbedníkov vždy poteší, pretože si na sánkach môžu užiť veľa zábavy. V histórii sa stretávame skôr s pracovným využitím saní.
Sane predstavujú bezkolesový dopravný prostriedok pohybujúci sa hlavne na snehu kĺzaním. Do saní sa v minulosti priahali kone, voly a kravy.
Používali sa na celom Slovensku a patrili tak ako voz k základnému vybaveniu roľníckych hospodárstiev (vyvážanie hnoja, doprava sena zo vzdialených poľných stodôl, pri ťažbe dreva) a v zárobkovom povozníctve.
Pred vybudovaním železnice a rozvojom automobilizmu patrili sane a vozy k základným prostriedkom osobnej dopravy (návšteva mesta, lekára, jarmoky, trhy, svadba, pohreb).
Preferovali sa jednodielne drevené sane, na ktoré sa ukladali bočnice, rebriny, dosky, košina. K základnej časti sa pripájali aj kratšie sane a vlačuhy (objemnejšie náklady, dlhé drevo).
Viacfunkčnosť saní a ich konštrukčná variabilnosť sa uchovala v ľudových názvoch: hole sane, sane s klanicami, vlečniak, zvlač na hnoj, hojové sane, zvážkové sane, gnatkykorbové sane, furmanské sane.
Svoje miesto v histórii si zachovali aj zvláštne krnohy (používali sa aj názvy krne, krňačky..). Na pozvanie grófskej komory prišli k nám z rakúskeho Tirolska drevorubači. Priniesli si okrem náradia aj sane, ktoré používali na zvážanie dreva. Na krnohách musel chlap stiahnuť meter dreva, na čo musel vynaložiť poriadnu silu a zručnosť.
Pokračovanie článku pod fotografiou.
Krnohy, sánky minulých generácií, predstavovali pozemné vozidlo bez kolies, pohybujúce sa na drevených plazoch. Celé boli zhotovené z dreva, bez kovových súčastí. Dnes sa krnohy na dopravu materiálu používajú len ojedinele, zato sa však stali súčasťou folklórno – športových podujatí v rámci krňačkových pretekov.
Sane sa vyrábali aj s kovovou konštrukciou, neskôr i z plastu (dnešné boby).
Sánkovanie je najčastejšie spojené so snehom, podobne ako gin s tonikom. To však neplatí na portugalskom súostroví v Atlantickom oceáne. Na Madeire si môžu turisti užiť sánkovanie vo všetkých ročných obdobiach. Nesánkuje sa na snehu, ale na ceste v rámci mestskej dopravy. Dvaja „carreiros“ uvedú sánky do pohybu podobne ako bobisti na ľadovej dráhe a následne za jazdy naskočia dozadu. Sane vyrábajú tradičným spôsobom v mestečku Camacha, kde možno nahliadnuť aj do dielní s ich výrobou. Na prepravu turistov ich obyvatelia Madeiry začali používať na počiatku 19. storočia. Zaujímavosťou je, že aj spisovateľ Ernest Hemingway ich označil za jeden z „naj“ zážitkov svojho života.
Foto: ilustračné