Krvavá masakra odporcov fašizmu: Vo vápennej peci pri Nemeckej sa odhaduje 900 zavraždených!
Posledné mesiace pred koncom druhej svetovej vojny na území Slovenska sa do dejín zapísali hromadným vyvražďovaním. Vyvražďovacie procesy sa diali aj vo vápennej peci pri Nemeckej, kde sa odhaduje 900 zavraždených.
Posledné mesiace pred koncom druhej svetovej vojny na území Slovenska sa do dejín zapísali hromadným vyvražďovaním. A to nielen odporcov fašistického režimu, partizánov či zajatých bojovníkov, ale i civilného obyvateľstva, medzi ktorými boli aj starí ľudia a dokonca niekoľkotýždňové deti.
Krvavú masakru, ktorou sa nemecké jednotky pomstili Slovákom za SNP, dnes pripomínajú pomníky v Kremničke, v dnešnej mestskej časti Banskej Bystrice, ale i v Nemeckej v okrese Brezno. „Po potlačení SNP v októbri 1944 nastalo obdobie hromadných a veľmi tragických represálií. Nemci sa za povstanie mstili takmer až do oslobodenia Banskej Bystrice,“ uviedol historik Marcel Pecník.
„Vyvražďovacie procesy sa diali vo vápennej peci pri Nemeckej, kde sa odhaduje 900 zavraždených. Tragicky sa do našich dejín zapísala aj Kremnička a jej okolie, kde sa udialo, ak nie najmasovejšie, tak jedno z najmasovejších preukázateľných vraždení odporcov fašizmu. Od novembra 1944 až do marca 1945 tam našlo smrť 747 ľudí. Pri Kremničke vznikol najväčší masový hrob na našom území,“ priblížil Pecník.
Podľa historika fašisti a príslušníci Hlinkovej gardy vraždili ľudí zastrelením a potom ich telá nahádzali do protitankových priekop, ktoré predtým vybudovali obrancovia Banskej Bystrice proti postupujúcim fašistickým vojskám.
„Na sklonku vojny ustupujúce nemecké vojská likvidovali ľudí aj infraštruktúru Slovenska. Smutne známy je aj príklad kremnickej mincovne. Aby istým spôsobom ochromili našu ekonomiku, vyhodili do vzduchu časť budovy a zničili stroje, ktoré sa neskôr museli obnovovať,“ dodal Pecník.
Foto: ilustračné